Zareagujem aj ja.
Zopakujem to, čo povedal Koňásek. V prvom rade si na zlom fóre. Na Tvojom mieste by som sa skúsil s týmto poradiť s niekým blízkym z rodiny, napr. s rodičmi, nie s kopou ľudí na fóre, ktorých ani osobne nepoznáš. Iste, teraz ma zrejme všetci za toto ukameňujú, pretože aby sa teenager radil a debatoval s rodičmi, a ešte k tomu v takejto veci, to je v dnešnej dobe priam nehorázne a maximálne trápne, a pre rodiča majú byť problémy jeho syna v podstate tabu, aj čo sa týka vzťahov.
Ale tento svoj názor presadzujem.
Ja Ti poradím len jednu vec. Hlavne buď sám sebou! Nesnaž sa byť supermanom za každú cenu. Nesnaž sa jej dokazovať, aký si frajer a čo všetko dokážeš, ak to v skutočnosti nedokážeš. Tým sa jedine strápniš, a to skôr či neskôr.
Správaj sa prirodzene, venuj jej trochu svojej pozornosti, počúvaj ju (nemyslím na slovo ako pes, ale napr. pri rozhovore jej dokáž, že si ju vážiš hoci tým, že ju vypočuješ, prípadne jej s niečím poradíš) a hlavne ostaň pri tom sám sebou.
Ak ťa nebude chcieť takého aký v skutočnosti si, nemá cenu sa ňou ďalej zaoberať.
Držím palce
